„Nemôžete vyriešiť problém tým istým spôsobom myslenia, ktorý ho vytvoril.“

A. Einstein

Párová terapia prechádza  obdobím transformácie. Už nie je iba akýmsi „chudobným príbuzným“ individuálnej a rodinnej terapie. Stala sa silnou odbornou disciplínou s bohatými a rozvíjajúcimi sa teoretickými, klinickými a výskumnými oblasťami. Teoretický základ párovej terapie rozšíril svoj záber a postupne sa stáva viac a viac integratívny a založený na výskumoch. V minulosti sa väčšina prístupov v párovej terapii zameriavala pri práci s párom na riešenie konfliktov, úpravu správania a zvýšenia vhľadu, namiesto podpory korektívnych emocionálnych zážitkov. To znamená zážitkov, ktoré liečia naše emocionálne zranenia a bolesti z minulosti. Moderné prístupy v párovej terapii sa zameriavajú najmä na zistenie vplyvu našich najranejších vývinových období a typu vzťahovej väzby s rodičmi na kvalitu vzťahovej väzby v našom partnerskom vzťahu. Toto poznanie sa odráža v niekoľkých najmodernejších a účinných prístupoch a metódach, ktoré majú významný dopad na prax a výsledky liečby pri práci s pármi.

Práca na sebe a vzťahoch je tou najťažšou prácou. V takomto procese zdieľame najťažšie pocity, spomienky, presvedčenia. Pracujeme s emocionálnymi časťami, ktoré zostali zaseknuté v minulosti a uzamknuté v našej nervovej sústave. Klient môže odmietať, že by sa niečo také mohlo v minulosti diať. Zároveň zúfalo túži po tom, aby mohol ten príbeh porozprávať a spracovať. To mohlo v minulosti aj v prítomnosti znamenať pocity hanby a viny. Tieto pocity pomáhali dieťaťu prežiť. Niekedy je dieťaťu lepšie keď to vezme na seba, lebo potom je ono to zlé a ostatní sú dobrí. Vytvorí si tak pocit bezpečia na prežitie. Obráti hnev na seba a má tak presvedčenie, že rodičia sú tí dobrí. V dospelosti zrazu človek začne upadať do depresie, hanbí sa, obviňuje seba. Nerozumie tomu, veď má všetko. Rodinu, prácu, majetok. Ešte viacej sa obviňuje a odsudzuje. Následne sa ťažkosti prehlbujú, pridávajú sa zdravotné komplikácie. Vzťah aj rodina sa rozpadajú. Duševná bolesť je neznesiteľná. To je často miesto kedy sa obráti na odborníka. Či už individuálne, alebo s partnerom.

Psychológia zameriavala väčšinu pozornosti na diagnózu a liečbu patológií. To psychológom bránilo vnímať množstvo dôležitých ľudských procesov, výsledkov a zdrojov. Tento medicínsky model v liečbe ľudskej psychiky sa zameriaval na „opravu“ škôd v rámci ľudského fungovania. Cieľom pozitívnej psychológie je priniesť zmenu do života človeka. Nie len opravou najhorších vecí v živote,
ale aj budovaním pozitívnych kvalít, zdrojov, sebaúcty a nových spôsobov správania a komunikovania.

Zatiaľ čo psychológia ako taká zameriava svoju pozornosť na patológie a diagnózy, pozitívna psychológia zameriava svoju pozornosť na chybné vzorce správania, ktoré si človek v problémoch môže zvoliť zmeniť smerom k zdravému fungovaniu. Zmena sa môže javiť ako malá, ale je veľmi dôležitá.

Pozitívne emócie ako radosť, záujem, hrdosť a láska sú hodnoty a ciele ku ktorým smeruje každá ľudská bytosť a hľadá tak naplnenie, ocenenie, prijatie a zdravú adaptáciu, zatiaľ čo pretrvávajúce negatívne emócie ako hnev a strach majú dokázateľne negatívny dopad na naše zdravie.

Ak bolo prostredie dieťaťa ochraňujúce a láskyplné, takéto dieťa bude psychicky odolné a zdravé aj v ťažkých životných situáciách.

Ak bol v prostredí dieťaťa strach, bolo odmietané alebo nechcené, nebude mať v dospelosti schopnosť spolupráce, riešenia konfliktných situácií, nebude schopné otvorene a úprimne komunikovať s inými a bude úplne ignorovať a odmietať čokoľvek, čo by mu mohlo pomôcť žiť v spokojných vzťahoch. Fakt, že človek žije je dôkaz o tom, že sa mu dostávalo určité množstvo prijatia a bezpečia. Bez toho by dieťa zomrelo. Bolo ignorované, zraňované a odmietané v určitých aspektoch.

Dieťa môže negatívny zážitok interpretovať ako pozitívny, aby sa ochránilo a obrátilo svoju pozornosť na zdroje a hľadanie pozitívnych aspektov v živote.

Spoločne sa pozrieme na to ako ste to mali Vy. Čo sa dialo vo Vašich životoch, aká je Vaša história. Vzorce správania ktoré v súčasnosti používate Vám pomáhali a sú jediné ktoré máte k dispozícii. Postupne budeme spoločne spracovávať Vašu minulosť a meniť tak chybné vzorce správania za zdravé. Nie je to jednoduché nakoľko ľudské bytosti sa držia poznaného, lebo čo poznáme je pre nás bezpečné. Aj keď nás to opakovane dostáva do problémov a ťažkostí. Adler to nazýva „Súkromná logika“. Zbavíme sa chybných vzorcov a následne potrebujeme nájsť nové a zdravé spôsoby. Aj keď je takáto práca ťažká, prináša úľavu a pokoj. Úľavu od bolesti, útokov na seba, depresie, úzkosti apod.